Je konzumný život skutočne ten šťastný?

Tak tu pomaly ale iste máme koniec roka 2025 a ja tiež mám tendenciu si ho zrekapitulovať.
Nemám chuť dávať fotky z dovoleniek a z výletov na sociálne siete, lebo tie asi nikoho nepotešia a ani nikomu nič nepovedia.

Čo ale viem je, že má určite veľmi hlboký zmysel premýšľať nad tým, kým vlastne som. Kto som? Kto sme? Na čo tu sme a kam vlastne smerujeme?

Asi sa všetci zhodneme, že sme ľudia z mäsa a kostí, nejaký ten mozog, srdce a ego...ale aj to je úroveň ktorú je fajn posunúť a rozšíriť. A prečo by sme mali tieto hranice poznania posúvať? Dovolím si tvrdiť, že to je jediná cesta ako sa človek môže cítiť šťastný sám so sebou. A len tak môžeme naplňovať svoju cestu pre ktorú sme sa narodili.

Ak porozumiem tomu, že JA nie som len fyzické telo, ktoré plní nejakú rolu (rodič, partner, priateľ...) a že život nie je len konzum (práca, jedlo, dovolenka, sex...) potom môžem vykročiť do nového poznania. A tak môžem zohrať svoju skutočnú úlohu bez strachu tu a teraz.
Keď si uvedomím, že to o čo tu beží je zážitok a plán duše, tak sa veľa v našich životoch zmení.
A o aký zážitok ide? Nepíšem tu o hmotných zážitkoch, ktoré nás uspokoja len na malú chvíľu.
Mám na mysli situácie ktoré nás učia byť lepším, láskavejším človekom. Učia nás to naše deti, rodina a veľmi často partneri. Učia nás to niekedy po dobrom a niekedy po zlom. Záleží ako to naša duša potrebuje.
Sú ľudia, ktorí potrebujú ťažšie skúšky, aby sa rozpamätali, kým vlastne sú a tiež ľudia, ktorí už nepotrebujú preskúšavať svoju sebahodnotu, sebalásku a sebaprijatie, ...plávajú životom kľudnejšie.

Aktuálne sa stretávam s ľuďmi, ktorí už v živote získali SKORO všetko...vysoké pracovné postavenie, peniaze, partnera...ale stále im niečo chýba. To "niečo" je práve to najdôležitejšie v našich životoch. Prepojenie so svojou dušou, so svojou podstatou. To, čo nás naplní radosťou a láskou aj bez toho, aby sme si to dopĺňali z vonku.
Mám na mysli...
- byť šťastný aj bez toho, aby nás niekto iný robil šťastným...
- nebyť šťastný len keď si niečo kúpim...
- nebyť v pohode len vtedy, keď mi niekto vyplní môj voľný čas...
- nebyť závislí na nikom a na ničom.
Je čas naučiť sa byť v pohode sám so sebou. Myslím, že to znie ako veľmi dobré predsavzatie do ďalšieho roka a ako dobrý krok na začiatok.
Ďakujem za dôveru ktorú ste počas roka do mňa vložili pri individuálnych stretnutiach. Ani jedno stretnutie som nevnímala ako terapiu, ale ako hlbokú duchovnú prácu. S úžasom som pozorovala ako sme každý jedinečný a dokonalý vo svojej podstate. Čo človek, to úplne iný vesmír. Každý človek, s ktorým som sa tento rok stretla, ma svojou prácou obohatil a premenil. Verte, alebo nie, v každom z nás je neopísateľné svetlo, ktoré čaká na to, keď bude znova objavené.❤️