Systemické konštelácie odkrývajú rodinné tajomstvá
Filozofia systemicko konštelačného prístupu vychádza z faktu, že určité problémy sa prenášajú z jednej generácie na druhú a teda generácia rodičov nevedome môže preniesť svoje temné, tabuizované tajomstvo na dieťa.
Už ste niekedy rozmýšľali nad tým ako môže tajomstvo vašich predkov ovplyvňovať váš súčasný život? Objavili ste fotku, na ktorej je neznámy muž a dozviete sa, že je to babičkin brat, ktorý emigroval hneď po vojne a vy ste o ňom nikdy nepočuli? Spomínate ako ste sa čudovali, že babička nemala súrodenca a bola jedináčik? Rodičia až vo vašom zrelom veku rozprávajú ako boli násilím vysťahovaní z rodného kraja? A vy si pripomeniete zvláštnu smutnú atmosféru, ktorú ste cítili pri spomienkach rodičov? Starý otec nikdy nerozprával o svojom pobyte v koncentračnom tábore?
Filozofia systemicko konštelačného prístupu vychádza z faktu, že určité problémy sa prenášajú z jednej generácie na druhú a teda generácia rodičov nevedome môže preniesť svoje temné, tabuizované tajomstvo na dieťa.
Napr. klientka má nemanželské dieťa, ktoré vychováva sama. Má tendencie zoznamovať sa so ženatými mužmi. Keď má dieťa štyri roky jej otec sa prizná, že má nemanželskú dcéru, málo staršiu od klientky. A okrem toho má ďalšiu partnerku, s ktorou sa stýkal ešte pred smrťou klientkinej mami. V rode sa opakujú "prešľapy".
Tajomstvom môžu byť traumatizujúce udalosti, zahanbujúce situácie, prekročenia morálnych kritérií, bolestné vzťahy a straty, osobné zlyhania atď. Obvykle sú to tabu spojené so strachom, pocitom viny, pocitom ohrozenia. A často funguje tabu aj ako ochrana.
My ľudia sme obvykle zvedaví. Keď tušíme tajomstvo dávame sa do pátrania. Porozumenie našej minulosti a predkov nám pomáha pochopiť vlastný svet. Napr. klientka sa rozhodla pracovať v organizácii podporujúcej náhradné rodičovstvo a sama s partnerom má v pestúnskej starostlivosti viacnásobne postihnuté dieťa. Po prebraní dieťaťa do starostlivosti sa jej matka (nadšená dieťatkom) priznala, že je adoptovaná ( dokonca dva krát, po prvom úmrtí adoptívnej matky sa otec druhá krát oženil).
Tvorba rodokmeňu s klientmi a vytváranie rodinných máp je okamih, keď by sme sa mali sami seba pýtať, či sme pripravení na to čo sa môže vynoriť. Americká psychoterapeutkaEvan Imberová Blacková popisuje ako nás môže rodinné tajomstvo poznačiť:
- Môže zraziť vývoj v kritických situáciách života a brániť rastu našej osobnosti
- Môže rozdeliť členov rodiny alebo spôsobiť ich odcudzenie
- Môže odradiť jedinca od delenia sa o informácie s inými ľuďmi ako s rodinou, čo mu môže brániť v nadväzovaní partnerských vzťahov
- Môže viesť k bolestivým nedorozumeniam v rodine, ktoré spôsobujú vinu a pochybnosti
- Môžu sa objaviť fyzické alebo psychické symptómy bez jasnej etiológie
Systemicko konštelačný prístup (jeho zakladateľom je Bert Hellinger a úspešne ho rozvíjajú jeho žiaci - W.Nelles, M. Varga von Kibbét, I. Sparrer F. Ruppert a ďalší) stavia na premise, že človek sa môže slobodne rozvíjať len vtedy, keď je dobre zaradený do systému svojej rodiny, keď má každý to miesto, ktoré mu náleží.
Bert Hellinger hovorí: "Boj lásky proti poriadku je začiatkom aj koncom každej tragédie. A existuje jediná úniková cesta: Pochopenie poriadku a jeho nasledovanie s láskou."
Ako je možné, že jedinec vníma tieto sily, tragédie, "skupinové svedomie" aj keď nikdy o svojich predkoch nevedel alebo ich nezažil? Biológ Rupert Sheldrake pre tieto neviditeľné konštrukčné plány vytvoril pojem morfogenetické pole. (R.Sheldrake, 2005)
a hovorí o prenose informácií v tomto poli prostredníctvom tzv. morfickej rezonancie. Teoretici sa opierajú aj o teóriu zrkadlových neurónov, holistického modelu.
Naše skúsenosti sprostredkovávajú naše zmysly a nervový systém. Systemické konštelácie sú fenomenologickým prístupom. Realitu nepoznávame priamo, ale prostredníctvom významov, ktoré jej pripisujeme. Pri práci s rodinným systémom zástupcovia popisujú čo cítia, vnímajú. Fenomenologický postoj je pasívny - dívame sa na niečo, nechávame sa dívať na seba, necháme sa pozorovať tým, čo sa ukáže, prijímame
to a pomocou oslovovania a rituálov obnovujeme cestu lásky a spojenia. Fenomenologický prístup ukazuje cestu k otvorenosti voči dianiu v poli, učí pokore a úcte. Klient stavia systém pre opakujúce sa zdravotné ťažkosti nejasnej etiológie - stráca rovnováhu, je spavý. Stála som v systéme na pozícii babičky a cítila som ako mi "ochrnuje" pravá časť tela. Chcela som prehovoriť, ale nevedela som artikulovať. Mala som pocit, že mi nikto nerozumie. Klient potvrdil, že babička bola po NCMP a potom ju "odsunuli" a nezaťahovali do rodinných debát. Rituálne prijatie babičky do rodinného kruhu výrazne oslabilo symptómy klienta.
Pri práci so systemickými konšteláciami sa dostávame do kontaktu s niečím, čo nás presahuje a čo sa nedá vždy uchopiť rozumom. Hellinger hovorí o veľkej Duši, J. Prekopová o Božom pláne, C. Jung o kolektívnom nevedomí. Ja som presvedčená, že je to aj výzva k učeniu sa novej otvorenosti, pozorovaniu , úcte, spomínanej pokore a pozorovaniu bez interpretácie . Čím viac znalostí a skúseností máme, tým viac odhaľujeme zložitosť procesov, ktoré sa dejú v systemickom poli, ich dômyselnosť, no aj obrovskú múdrosť a silu. Učíme sa vidieť všetko to dobré, cítiť potrebu rastu, integrity, naplnenosti a rešpektu voči iným. K tomu musí byť naše srdce otvorené.
Roky môjho vzdelávania a práce so systemickými konšteláciami mi ukázali, že pravidlá sú jednoduché, no skrýva sa v nich sila, duch a prístup vyžaduje uvedomelosť, zručnosť, zodpovednosť, otvorenosť, poznanie historických a spoločenských kontextov, osobných postojov a veľa práce na sebe a osobnom raste. Z tohto postoja sa odvíja aj potreba vzdelania sa a výcviku v tomto prístupe. Očakávam, že záujemcovia o výcvik (www.alluvio.eu) sú otvorení integrovať rôzne pohľady - psychoterapeutické, spirituálne, duchovné, spoločenské, filozofické.
Niet tmy, ktorá sa nedá poraziť svetlom lásky
-
Preb blog.eugenika napísala - PaedDr. Šramová Zlata, Bratislava 29.9,2012